...že aj mužstvá, ktoré nepostúpia do vyraďovacích bojov, môžu byť výrazným prínosom šampionátu. Už dávno sme tu nemali šampionát, kde by sme mali toľko ,,hrdých porazených", toľko mužstiev, ktoré sa so šampionátom ,,lúčili so cťou" a odchádzali so ,,vztýčenými hlavami". O tom, čo všetko sa skrýva za týmito zdanlivo obohranými frázami, by vedeli rozprávať určite Chorváti. Na turnaji prakticky neodohrali zlý zápas. Ani to však na postup nemusí stačiť, keď vás vyžrebujú do skupiny s dvomi poslednými majstrami sveta... Charizma a intelekt trénera Biliča (oddanosť hráčov voči nemu pripomína tú Barcelonskú voči Guardiolovi), zanietenie a srdce chorvátskych reprezentantov (a v neposlednom rade aj fanúšikov) a navyše pridaná hodnota v Lukovi Modričovi, ktorý konečne aj na veľkom medzinárodnom fóre ukázal, prečo sa jeho meno spomína v súvislosti s najlepšími klubmi Európy. Tým všetkým ,,Vatreni" prispeli do očarujúceho koloritu Majstrovstiev Európy a aj nezainteresovanému fanúšikovi ostala po poslednom hvizde ich zápasu so Španielmi na jazyku jediná myšlienka. Ak je nejaká skupina, z ktorej by si zaslúžili postúpiť tri tímy, tak je to skupina C...