Čo nám ukázala skupinová fáza Euro 2012?

Autor: Tomáš Olšiak | 21.6.2012 o 16:03 | (upravené 21.6.2012 o 16:16) Karma článku: 5,91 | Prečítané:  169x

...že aj mužstvá, ktoré nepostúpia do vyraďovacích bojov, môžu byť výrazným prínosom šampionátu. Už dávno sme tu nemali šampionát, kde by sme mali toľko ,,hrdých porazených", toľko mužstiev, ktoré sa so šampionátom ,,lúčili so cťou" a odchádzali so ,,vztýčenými hlavami". O tom, čo všetko sa skrýva za týmito zdanlivo obohranými frázami, by vedeli rozprávať určite Chorváti.  Na turnaji prakticky neodohrali zlý zápas. Ani to však na postup nemusí stačiť, keď vás vyžrebujú do skupiny s dvomi poslednými majstrami sveta... Charizma a intelekt trénera Biliča (oddanosť hráčov voči nemu pripomína tú Barcelonskú voči Guardiolovi), zanietenie a srdce chorvátskych reprezentantov (a v neposlednom rade aj fanúšikov) a navyše pridaná hodnota v Lukovi Modričovi, ktorý konečne aj na veľkom medzinárodnom fóre ukázal, prečo sa jeho meno spomína v súvislosti s najlepšími klubmi Európy. Tým všetkým ,,Vatreni" prispeli do očarujúceho koloritu Majstrovstiev Európy a aj nezainteresovanému fanúšikovi ostala po poslednom hvizde ich zápasu so Španielmi na jazyku jediná myšlienka. Ak je nejaká skupina, z ktorej by si zaslúžili postúpiť tri tímy, tak je to skupina C...

 

Dánom, vyžrebovaným do skupiny smrti, bola prisudzovaná úloha jazýčka na postupových váhach. Inak povedané, kto z trojice megafavoritov stratí body v zápase s reprezentantmi z Judského poloostrova, pravdepodobne zamáva na rozlúčku štvrtfinálovému vlaku. Napokon však v rade na lístky na tento vlak stáli aj Dáni a rozhodne nie niekde v úzadí, odkiaľ by ani nedovideli na okienko. Po senzačnom (a trochu šťastnom) víťazstve proti Holanďanom už ďalšie body neprišli, ale Dáni od nich nikdy neboli ďaleko. Uznanie si zaslúžia za to, že strelili minimálne gól vo všetkých svojich vystúpeniach a taktiež za to, že až do poslednej chvíle prispievali dielom nemalým k postupovému napätiu skupiny B.

Reprezentácie usporiadateľských krajín neprelomili prekliatie z posledných šampionátov, ale do počtu rozhodne neboli. Poliaci predviedli najmä v prvých polčasoch futbal európskych parametrov. Dortmundské trio Piszczek, Blaszczykovsky, Lewandovski, na ktoré sa spoliehalo celé Poľsko, napriek vyradeniu nesklamalo a miestami ponúkalo dynamický a priamočiary futbal, na ktorý sa dobre pozeralo. V prečudesnej skupine A ťažko presne pomenovať dôvody, ktoré Poliakov nepustili medzi osmičku najlepších. Možno psychické bremeno domáceho prostredia a s ním súvisiace slabšie druhé polčasy, možno neschopnosť pretaviť dobrú zápasovú pasáž do gólovej podoby... Mnohé paralely by sme vedeli nájsť aj v reprezentácii Ukrajiny. Hneď ich prvý zápas bol v tom čase jedným z najlepších, aké Euro 2012 videlo. A treba povedať, že viac ukrajinskou, ako švédskou zásluhou. Krídelná hra Jeremenka a Konopljanku bola príjemným šokom, strelecká efektivita ,,Ševu" symbolickou čerešničkou na končiacej kariére jedného z najlepších útočníkov poslednej dekády, lúčiaceho sa na šampionáte s medzinárodným futbalom. Potom to však už bol trošku iný príbeh. Francúzska technická zdatnosť a schopnosť držať loptu vo svojej moci Ukrajincom vôbec nesadli a tak išli do posledného zápasu s imperatívom poraziť reprezentáciu z kolísky futbalu. V ňom im však chýbalo viac taktickej vyzretosti a skúseností vo finálnej fáze. Preto sa zo štvrťfinálovej miestenky tešilo pragmaticky hrajúce Anglicko.

Zmienku si určite zaslúžia aj Íri. Ich futbalisti boli herne najslabším mužstvom na turnaji, ale čo predviedli fanúšikovia zo zeleného ostrova, na to sa bude ešte dlho spomínať. Hneď prvý zápas Írsko - Chorvátsko očaril okrem suverénneho výkonu Jadrancov aj krásnou atmosférou na tribúnach. Vrchol však prišiel v druhom vystúpení so Španielmi. Po tom, čo si Furia roja urobila z ich miláčikov trhací kalendár, spustili írski fanúšikovia v 87. minúte za stavu 0:4 oslavný chorál, pri ktorom behali zimomriavky po tele hádam ešte viac, ako pri predvádzaní Iniestovej jemnej techniky. V momente, keď by väčšina priaznivcov chŕlila na objekty svojho fanúšikovstva oheň a síru, rozhodli sa Íri z plného hrdla poďakovať svojím hráčom za účasť na šampionáte. Cena sympatie za Euro 2012 mala v tom momente svojho majiteľa. Bol ním írsky fanúšik.

 

...že kvalitná centrálna os dokáže vyhrávať zápasy.

Lukas Podolski prišiel na Ukrajinu s 10 kilovou kovovou guľou na nohe, na ktorej je ceduľka ,,Veľký prestup do Arsenalu", na Thomasovi Mullerovi cítiť, že tohtosezónna menej výrazná úloha v mníchovskom Bayerne mu ubrala z hernej pohody a sebavedomia, Phillipa Lahma sme už tiež videli útočiť častejšie... Napriek týmto krídelným deficitom prešli Nemci skupinou smrti bez straty bodu a napríklad také Holandsko porazili spôsobom, ktorý sa mnohí futbaloví odborníci nezdráhali označiť za suverénny. Čomu, alebo lepšie povedané komu, za to môžu Nemci vďačiť? Predovšetkým tomu, že na linke brankár-hrotový útočník majú prvotriednu kvalitu, ktorá sa ukázala najviac práve v súboji s Oranjes.

Jeho suverenita, chladnokrvnosť a  sebavedomie hraničiace až z aroganciou mu možno nepridávajú plusové body u fanúšikov, ale pre brankársku profesiu sú to prednosti vyvážiteľné zlatom. Keď k tomu prirátame hru nohou, v ktorej už teraz patrí medzi svetovú brankársku top päťku, je jasné, že v osobe Manuela Neuera má Nemecko na najbližšiu dekádu zaručenú reprezentačnú jednotku svetových kvalít.

Mats Hummels je síce jednou z vlajkových lodí dortmundského majstrovského prístavu, ale v medzinárodných vodách toho zatiaľ veľa nenaplával. Preto bola jeho šanca v súvislosti so základnou jedenástkou nezodpovedanou otázkou. Joachim Low na ňu pri určovaní zostavy na Portugalsko odpovedal v prospech tohto mladého stopéra a urobil tým možno jedno z kľúčových trénerských rozhodnutí na ceste Nemcov za titulom. Defenzívna predvídavosť, výborné načasovanie zákrokov, konštruktívna rozohrávka či schopnosť vyviesť loptu cez pol ihriska - Hummels dostal do vienka všetky predpoklady na to, aby sa stal prototypom moderného stredného obrancu a práve tento šampionát môže byť definitívnym odrazovým mostíkom pre jeho etablovanie sa medzi najväčšími stopérskymi osobnosťami.

Kapitolou sám o sebe je Bastian Schweinsteiger. Keď je tento hráč v optimálnej hernej aj fyzickej forme, nenájde sa na svete tréner, ktorý by ho nechcel do mužstva. Basti Fantasti možno nikdy nevyhrá Zlatú loptu, ale zaslúži si, aby si ho raz história pamätala ako jedného z najkompletnejších strednopoliarov, ktorí kedy drali zelený koberec. U málokoho sa snúbia technické, rozumové a vôľové vlastnosti takým vyváženým spôsobom ako u neho a nie náhodou bol renomovaným futbalovým periodikom ProFootball označený za kľúčového hráča nemeckej reprezentácie pre tohtoročný európsky šampionát. Ak chcú Nemci prvého júla na kyjevskom olympijskom štadióne prežívať radostný ošiaľ v spoločnosti trofeje pre majstra Európy, budú potrebovať Schweiniho vynikajúce čítanie hry, precízne predfinálne a nápadité finálne nahrávky. Ale najmä energiu, ktorou poháňa celý National Elf.

V dôsledku expanzie futbalového pragmatizmu dochádza k čiastočnému vymieraniu klasických futbalových ,,desiatiek", ofenzívnych záložníkov, ktorí z podhrotovej pozície spriadajú ofenzívne pavučiny, rozdávajú finálne prihrávky a nečakanými prienikmi dostávajú súpera do podčíslenia. Potomok nemeckých Turkov, zverenec Josého Mourinha v Reale Madrid, však stelesňuje všetko, čo Taliani tak radi označujú pojmom ,,trequartista". Etnický génový mix je u neho nepochybne veľkou devízou, pretože k južanskej technike a tvorivosti pridáva aj germánsku racionalitu. Skalou, na ktorej stroskotáva snaha mnohých vychádzajúcich hviezd presadiť sa na tomto kľúčovom poste, je nízka efektivita ich hry, ktorá je často v ostrom kontraste s jej efektnosťou. Možno práve nemeckej časti svojej hemisféry vďačí Mesut za to, že nestroskotal, ale doplával až do pozície jedného z najdôležitejších hráčov Realu Madrid a nemeckého reprezentačného výberu. Čím totiž v rámci svojej pozície absolútne vyniká, je skvelé vyhodnocovanie situácie. Schopnosť správne sa rozhodnúť, kedy loptu podržať, kedy naštartovať kombináciu, kedy vstreliť, kedy preniesť ťažisko hry. A nad tým všetkým čnie jeho finálna nahrávka. Sám Cristiano Ronaldo priznáva, že lepšieho gólového asistenta ešte po svojom boku nemal. Ak Nemecko môže byť svojej prisťahovaleckej politike za niečo vďačné, tak určite za Mesuta Ozila.

,,Len Messi a Ronaldo strelili v posledných sezónach Ligy Majstrov viac gólov ako ja." Takto reagoval Mario Gomez na kritiku, ktorá sa na neho spustila po prvom nemeckom zápase na turnaji, v ktorom práve jeho gól priniesol Nemcom jednogólovú trojbodovú vzpruhu do ďalších bojov. Kritici sa obúvali do jeho neaktívnej hry bez lopty, do jeho neschopnosti fungovať na ihrisku aj ako hráč, nie len ako strelec. Verbálna reakcia Gomeza už bola spomenutá. A čo reakcia herná? Gomez odohral v druhom kole proti Holandsku svoj najlepší zápas v reprezentačnom drese, strelil dva góly a aj bývalý reprezentant Mehmet Scholl, ktorý Gomeza po prvom zápase podozrieval s preležaním, mal pre neho zrazu len slová uznania. V súčasnosti sa divácka a trénerská predstava o hrotovom útočníkovi značne odlišujú. Fanúšikovia si už tak akosi zvykli očakávať od ofenzívnych hviezd kúsky dvíhajúce zo sedadiel. Tréneri, naopak, hovoria, že útočník má mať len toľko technických kvalít, ktoré potrebuje na efektívne zúročenie snahy celého mužstva. História si pamätá mnoho útočníkov-driblérov, ktorí sa nikdy ani len nepriblížili Gomezovmu gólovému priemeru. Vlastne... Pamätá? Nie, nepamätá. Prečo? Pretože útočníkov, ktorý nestrieľajú góly, jednoducho učebnice futbalových dejín neevidujú.  Gomez ich strieľa, a robí to všetkými možnými spôsobmi. Má schopnosť vytiahnuť presne ten aspekt svojej hry, ktorý je v danom momente najvhodnejším nástrojom na finalizáciu gólovej akcie. Prvý zápas rozhodol gólovou hlavičkou, v druhom zakombinoval so Schweinsteigerom, nabehol si do voľného priestoru a umiestnenou strelou nedal brankárovi šancu. Ale gól, ktorým zavrel ústa aj najzarytejším kritikom, prišiel pár minút predtým. Chrbtom k bráne si prebral Schweinsteigerovu kolmicu za obranu, loptu si spracoval brilantným otočením sa a sám pred brankárom už nezaváhal. Schweinsteiger po zápase na margo jeho prvého gólu s úsmevom poznamenal: ,,Maria niektorí kritizujú za nedostatočnú techniku. Ale videli ste jeho prvý gól? Teraz sa bojíme, aby nám ho nezlanárila brazílska reprezentácia."

 

...že latka kvality a náročnosti je na Majstrovstvách Európy vyššie ako na Majstrovstvách sveta.

,,Majstrovstvá Európy sú podľa mňa náročnejšie ako Majstrovstvá sveta, pretože tu nemáte tímy z rôznych končín sveta, pri ktorých máte istotu trojbodového zisku. Tu sú iba silné mužstvá, takže uvidíme, ako to dopadne..." Viete, z koho úst vyšli tieto slová len pár dní pred európskym šampionátom? Bol to Wesley Sneijder. Osud to zariadil tak, že práve on a všetci jeho holandskí spoluhráči na vlastnej koži pocítili kruté opodstatnenie tohto výroku.

V skutočnosti nie je jediný, kto zastáva takýto názor. V podobnom duchu sa pred Eurom vyjadrili napríklad aj španielski obhajcovia Xavi a Iniesta. Aj oni poukazovali na extrémnu vyrovnanosť a s ňou súvisiacu nevyspytateľnosť kontinentálneho šampionátu, neporovnateľnú s tou na Mundiale. Skupinová fáza nám dala jasnú odpoveď na otázku, či vôbec možno o tejto myšlienke polemizovať. Nie, nemožno. Kým na majstrovstvách sveta sú niektoré skupiny ,,vybavené" už po dvoch kolách, vyrovnanosť skupinových bojov tohtoročného Eura bola až neuveriteľná. Len dve mužstvá zo šestnástich nemali pred posledným kolom šancu na postup. Na druhej strane, nebolo mužstvo, ktoré by malo v rukách štvrťfinálovú miestenku už pred posledným kolom. Dokonca favoriti celého podujatia, Španielsko a Nemecko, boli v istých fázach svojich záverečných skupinových vystúpení vzdialení jeden-jediný inkasovaný gól od vyradenia! Tretí z megafavoritov, Holandsko, skončil v skupine posledný. Reči o súdržnosti hráčskej partie a tímovom duchu sú jedným z najfrekventovanejších futbalových (a všeobecne športových) klišé. Už zápasy v skupinách však ukázali, že zároveň aj jedným z najpravdivejších. Pri hernej a hráčskej vyrovnanosti môže byť práve tento faktor rozdielovým a prípad nasledovníkov Cruyffa či Van Bastena bol priam učebnicovým... Jediným mužstvom z turnajovej šestnástky, ktoré výkonnostne zaostávalo, bolo to írske. Ak si odmyslíme zápasy írskej reprezentácie, tak len štyri duely v skupinovej fáze sa skončili viac ako jednogólovým rozdielom! O tom, aké nesmierne náročné je dostať sa pri takejto vyrovnanosti medzi dvojicu vyvolených, sa okrem spomínaných Dánov či Chorvátov presvedčili aj mnohí ďalší. Švédi toho v skupine D predviedli z diváckeho hľadiska možno viac ako jej víťazi Angličania, napriek tomu budú štvrťfinálové boje sledovať už len z gaučov vo svojich obývačkách. A Rusi? Tí boli po prvom kole, v ktorom vyprášili Čechov v pomere 4:1, dokonca pasovaní do pozície čierneho koňa turnaja. Realita je však taká, že Rusi si play-off nezahrajú, zatiaľ čo Česi do neho postúpili z prvého miesta...

V súlade s vyrovnanosťou bola aj kvalita predvedenej hry. Aj mužstvá, od ktorých by sme to nečakali, mali prekvapivo vybalansovanú úroveň defenzívy a ofenzívy. Potešilo zistenie, že kvalitná medzihra je v európskom futbale už skôr štandardom ako prednosťou. Zápasy (snáď s výnimkou anglicko-francúzskeho paktu o neútočení) boli hrané vo vysokom tempe. Zatiaľ, čo na svetovom šampionáte sú zápasy, ktoré by vzhľadom k úrovni nasadenia a dynamiky hry mohli doktori predpisovať namiesto práškov proti spaniu, drvivá väčšina súbojov v skupinách na Eure 2012 mala intenzitu a tempo dosť vysoké na to, aby sa divák cítil zadýchaný už len z ich sledovania. Zhrnuté a podčiarknuté, vďaka vzácnej kombinácii futbalovej kvality, tímovej vyrovnanosti, nepredvídateľnosti a výsledkového (aj postupového) napätia sme si v posledných dvoch týždňoch mohli pochutnať na jednom z najkvalitnejších skupinových menu v novodobej histórii európskych šampionátov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Velez-Zuzulová šla skvelo a skončila druhá, Vlhová klesla na siedme miesto

Američanka Shiffrinová predbehla Slovenku s jasným náskokom.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.


Už ste čítali?